KIS Jihomoravský kraj
Krajské informační středisko pro rozvoj zemědělství a venkova Jihomoravského kraje

Stretnutie poľnohospodárských komor strednej Europy v Maďarsku

10/07/19

Stretnutie poľnohospodárskych komôr strednej Európy v Maďarsku 08. 07. 2019 V piatok 5. júla 2019, keď sme si v Českej republike a na Slovensku pripomínali sviatok Cyrila a Metoda, pozval maďarský minister poľnohospodárstva István Nagy poľnohospodárske komory zo susedných krajín do národného žrebčína Bábolna. Program stretnutiaRokovanie bolo zamerané na spoluprácu poľnohospodárskych komôr v regióne strednej […]

Stretnutie poľnohospodárskych komôr strednej Európy v Maďarsku

08. 07. 2019


V piatok 5. júla 2019, keď sme si v Českej republike a na Slovensku pripomínali sviatok Cyrila a Metoda, pozval maďarský minister poľnohospodárstva István Nagy poľnohospodárske komory zo susedných krajín do národného žrebčína Bábolna.

Program stretnutia
Rokovanie bolo zamerané na spoluprácu poľnohospodárskych komôr v regióne strednej Európy, pričom najdôležitejšou témou bola pripravovaná spoločná poľnohospodárska politika (ďalej len SPP) a zmiernenie klimatických zmien. Na stretnutí sa zúčastnili prezidenti z Agrárnej komory Českej republiky, Chorvátskej poľnohospodárskej komory (HPK), Národnej rady poľnohospodárskych komôr (KRIR), Burgenlandskej poľnohospodárskej komory a viceprezidenti Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) a Maďarskej poľnohospodárskej komory (NAK).

Úvodné slovo patrilo ministrovi poľnohospodárstva, ktorý zdôraznil priority Maďarska. Jednou z najdôležitejších požiadaviek je silný rozpočet na SPP. Už v prípade, ak by sa rozpočet zachoval, tak reálne dochádza k zníženiu finančných prostriedkov určených poľnohospodárom v Európskej únii. Pri výške inflácii a rýchlejšiemu nárastu vstupov (v porovnaní s cenami za komodity), došlo v posledných dvoch obdobiach k zníženiu platieb o takmer 20 %. Okrem zachovania poľnohospodárskej výroby sa pritom od poľnohospodárov očakáva aktívny boj s klimatickými zmenami, menšie používanie prostriedkov na ochranu rastlín, či hnojív a zároveň nárast kvality produkcie.

Prezident Nikolaus Berlakovich z Burgenlandskej poľnohospodárskej komory privítal zorganizovanie podujatia. Charakterizoval podmienky poľnohospodárov tejto najvýchodnejšej rakúskej spolkovej krajiny, v ktorej je až 43 % zastúpenie ekologickej produkcie. Zdôraznil, že je zásadne proti úplnému „rozviazaniu“ SPP, aj keď je potrebné, aby budúca politika umožnila poľnohospodárom hospodáriť vzhľadom na odlišné prírodné podmienky, ale aj odlišnú históriu. V prípade Burgenlandu je požiadavka podporiť extenzívne hospodárenie na horských a podhorských pasienkoch. Veľkým problémom nielen pre Burgenland, ale pre celé Rakúsko je pripravovaná obchodná zmluva Mercosur. Veď v členských štátoch Európskej únie máme jasné pravidlá na používanie prípravkov na ochranu rastlín (zákaz používania glyfosátu a pod.), ale z tretích krajín sa na trh dostávajú produkty, pri ktorých neboli dodržané požiadavky EÚ. Na záver zdôraznil, že vláda je pripravená v prípade nedostatočného financovania SPP zo strany EÚ dotovať poľnohospodárov z národného rozpočtu.

Podobné názory ako minister poľnohospodárstva, prezentoval aj viceprezident Maďarskej poľnohospodárskej komory Tamás Éder. Samosprávna profesijná organizácia má tak rovnaké priority, ako vláda.

Prezident Agrárnej komory ČR sa zameral na aktuálne priority. Upozornil na súčasné zloženie Európskeho parlamentu a nevyhnutnosť lepšej komunikácie so všetkými poslancami, teda nielen poslancami z nových členských krajín, ale aj s poslancami „starej pätnástky“. Zdeněk Jandejsek zdôraznil, že je potrebné zamerať sa na výkonnosť, zvýšenie produktivity práce a poučiť sa od vyspelých štátov, najmä USA. Európska únia nesmie zaostávať za Brazíliou, Čínou či inými tretími krajinami, ktoré napredujú rýchlo a úspešne sa presadzujú nielen na európskom trhu. Európa musí využívať úrodné oblasti na produkciu, zvýšiť sebestačnosť napríklad v ovocí a zelenine, ktorú dokáže vyprodukovať, či zvýšiť zaťaženie hospodárskymi zvieratami (ktorých chov priamo ovplyvňuje kvalitu poľnohospodárskej pôdy, veď bez hospodárskych zvierat nie je možné zachovať či zvyšovať organickú hmotu v pôde, či následne zadržať vodu v krajine). Európske štandardy sú výrazne vyššie a naši výrobcovia garantujú kvalitu a hygienu svojich produktov. EÚ sa musí poučiť zo súčasných problémov a namiesto vnútorného konkurenčného boja na trhu musí EÚ začať výrazne viac exportovať a expandovať na tretie trhy. V otázke Mercosuru sú stanoviská poľnohospodárskych komôr rovnaké. Prezident AK ČR zdôraznil, že je potrebné pokračovať v trende „spotrebovávať tam, kde sa vyrába“. V prípade emisií, kde EÚ produkuje z celosvetového objemu od 8 do 10 %, je potrebný rozumný prístup. Na úkor plnenia navrhovaných obmedzení nemôže EÚ zničiť sektor poľnohospodárstva, či iné odvetvia a stať sa úplne závislou na dovozoch potravín, či iných tovarov. Práve pri potravinách by nám malo záležať na krátkej uhlíkovej stope, aby sme sa vyhli stovkám tisícom kamiónov, ktoré prepravujú tovary po celej EÚ a znečisťujú životné prostredie (často pritom ide o prepravu takých komodít, ktoré si dokážeme sami vyprodukovať).

Najvyšší predstaviteľ Chorvátskej poľnohospodárskej komory Mladen Jakopović zdôraznil, že okrem už prezentovaných stanovísk a názorov, s ktorými sa plne stotožnil, má Chorvátsko problém s vysťahovaním obyvateľstva do iných krajín EÚ. Výrazne poklesol počet poľnohospodárov a vzhľadom na vekovú štruktúru bude problém s pokračovaním hospodárenia na mnohých farmách.

Wiktor Szmulewicz, prezident Národnej rady poľnohospodárskych komôr, vyjadril rovnaké obavy z budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ, ako jeho kolega z Chorvátska. Plne podporil vyjadrenie prezidenta AK ČR vzhľadom na zámer vyrábať tam, kde sa spotrebováva a pridal sa k výzve Zdenka Jandejska, zlepšiť komunikáciu s europoslancami. Počet poľnohospodárov v EÚ je nízky, celkovo tvoria len 1 % populácie a proti poľnohospodárstvu sa čoraz viac stavia verejnosť, ktorá má často neúplne, skreslené alebo dokonca nepravdivé informácie z rôznych zdrojov (často ide o rôzne neziskové organizácie, ktorých zástupcovia sú často bez príslušného vzdelania a praxe).

Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru zastupoval podpredseda Adrián Šedivý. SPPK, podobne ako ostatní zástupcovia Vyšehradskej štvorky, podporuje navýšenie rozpočtu na SPP, najhorším scenárom je udržanie rozpočtu. SPP je potrebné smerovať na podporu citlivých komodít, a to ako rastlinných ako aj živočíšnych. Nedostatok pracovných síl, zmena vekovej štruktúry, ale aj zvýšené požiadavky na hospodárenie majú negatívny vplyv na vývoj poľnohospodárstva v EÚ. Slovenské farmy patria k výmerou najväčším, pričom udržujú zamestnanosť na vidieku, ale plnia okrem produkčnej funkcie aj sociálnu a ekologickú. Podpredseda podporil vystúpenie predchádzajúcich prezidentov a zdôraznil význam reformovanej SPP pre poľnohospodárov v EÚ.

Následne vystúpili zástupcovia z regionálnych komôr Vas, Győr-Moson Sopron a Zala. Všetci traja sa stručne vyjadrili k zmenám v SPP a upozornili na špecifiká regiónov.

Na záver prvého bloku programu minister poľnohospodárstva István Nagy poďakoval za vystúpenia všetkým delegáciám a požiadal o pokračovaní spolupráce poľnohospodárkach komôr na intenzívnejšej báze. Zhrnul požiadavky poľnohospodárskych komôr a zdôraznil skutočnosť, že napriek rôznej histórii a podmienkam, je potrebný spoločný postup pri presadzovaní záujmov členských subjektov – poľnohospodárov. Ďalšie stretnutie bude organizovať prezident Burgenlandskej komory Nikolaus Berlakovich.

V rámci programu bola zaradená prehliadka žrebčína, ktorý bol založený v roku 1789 cisárom Jozefom II. pôvodne ako vojenský žrebčín. Žrebčín funguje dodnes, aj keď bol vypálený na začiatku 19. storočia napoleonským vojskom, ktoré nenašlo v žrebčíne kone. V súčasnosti žrebčín ponúka kvalitných plemenníkov pre záujemcov nielen z Maďarska, ale najmä zo zahraničia.

Mgr. Ing. Jarmila Dubravská, PhD., výkonná riaditeľka pre SPP, úrad AK ČR